Karatedó
Karatedó vzniklo ako dôsledok dlhého vývoja bojových umení, v ktorých prepracovanosťou a hĺbkou systémov vyniká ďaleký východ. Vďaka svojej kultúrnej vyspelosti hrala značnú úlohu vo vývoji bojových umení Čína, z ktorej sa bojové umenie šírilo do okolitých zemí. Predpokladá sa, že aj čínske bojové umenia majú korene v Indii. Vplyv teoretického základu karatedó je možné nájsť v meditačných a dychových cvičeniach z Indie. Ak však chceme spoznať ako vzniklo karatedó, musíme poznať to, čo ho formovalo.
Koncom 14. stor. sa okinavský kráľ stal poddaným čínskej dynastie Mingov. Vtedy bolo oficiálne zavedené aj ČCHÜAN –FA. Roku 1380 priniesol Passai z Číny prvé katy.
Roku 1429 zakázal kráľ ŠOHAŠI vlastniť zbrane, aby mohol zem zjednotiť. Roku 1609 obsadili Okinawu japonci, rod ŠIMAZU z ostrova Kjúšú, ktorý zákaz nosenia zbraní opätovne vyhlásil. Následne sa začal hľadať účinný bojový štýl, na zničenie protivníka v čo najkratšom čase. Vychádzali z prepracovaných čínskych štýlov. Techniku nazvali TE alebo TODE.
Zlúčením ČCHÜAN –FA a TODE sa vytvorilo OKINAWATE. Čínan Kwang Sang-Fu, alebo Kušanku, zaviedol v roku 1761 ďalšie katy.
Názov Okinawate sa užíval od roku 1630 do roku 1903, kedy bolo umenie premenované na KARATE na počesť čínskych majstrov. Pôvodný význam Karate bol „Čínska ruka, alebo Ruka Tangov.“
Obr. 1) Pôvodný znak pre Karate používaný do roku 1936.
Do roku 1867 bol tréning Okinawate na Okinawe ilegálny, tréning však prebiehal tajne. Po roku 1875, keď sa Okinawa stala oficiálnou súčasťou Japonska, sa stalo Okinawate verejným.
V priebehu 19. stor. sa Okinawate rozdelilo na smery NAHATE (Shorea-ryu), TOMARITE A ŠURITE (Shorin-ryu).
V rokoch 1916 – 1922 bolo predvedených viacero ukážok Karate. Na ich predvedenie bol vybraný Gishin Funakoshi. Najdôležitejšia bola ukážka v Tokiu na športovej slávnosti, kde bolo karate oficiálne prijaté medzi japonské bojové umenia.
Obr. 2) Gishin Funakoshi.
Gishin Funakoshi(10 November 1868 – 26 April 1957): Bol „otcom moderného karate“, tvorcom Shotokan karate , snáď najznámejšieho štýlu karate. Učil karate na rôznych japonských univerzitách a stal sa čestným predsedom Japonskej asociácie karate po jej založení v roku 1949. Funakoshi cvičil obe populárne štýly karate: Shorea-ryu a Shorin-ryu . Názov Shotokan je zlozený zo slov Shoto , ktorý znamená „vlniace borovice“ alebo „vietor v boroviciach“ a Kan čo znamená, tréningová hala, alebo dom. Tento názov bol vytvorený študentmi Funakoshiho, keď zavesili znak nad vchodom do sály, v ktorej Funakoshi učil. Stalo tam: „Shoto kan“.
Obr. 3) Shotokan.
Gishin Funakoshi zaviedol do karate z ostatných japonských umení etiku a disciplínu. Ďalej sa venoval systematizovaniu techník Karatedó.
V roku 1936 bol zmenený znak slova kara a tým aj význam slova , od tej doby sa začal písať iný znak s rovnakou výslovnosťou. Karatejutsu od tej doby znamená „Umenie prázdnej ruky“.
Obr. 4) Znak pre Karate od roku 1936.
V roku 1938 Funakoshi zmenil názov z karatejutsu na karate.
Etika a filozofia
Bojové umenia sú v podstate delené na dve kategórie:
# Bujitsu: bojové umenia, cieľom ktorých bolo čo najrýchlejšie poraziť protivníka.
# Budó: bojové cesty, teda výchovné disciplíny, ktorých cieľom je zmeniť osobnosť, myslenie cvičenca.
Ísť cestou „dó“, neznamená získavať stupne zdolávaním úloh, či zdokonaľovaním techník, ale snahu o vlastné zdokonalenie. Dó je cesta, postup k zdokonaleniu seba samého. Je to filozofický princíp, ktorý sa dotýka bojových umení, ale aj remesiel a umení ako takých.
Dojó (Dó=cesta, Jó=miesto) znamená „miesto na ktorom sa cvičí Cesta – Dó“. Cvičenie Cesty – Dó má podstatu a hĺbku, keď jestvuje ozajstné prepojenie medzi žiakom a Cestou – Dó. Preto v učení Cesty – Dó je Dojó svätým miestom, nazývaným aj „priestorom osvietenia“. Označenie Dojó sa vzťahuje na priestor, v ktorom sa deje cvičenie, symbolicky však predstavuje hĺbku vzťahu medzi cvičiacim a jeho umením.
Pôvod pojmu Dojó pochádza z Buddhizmu a označovalo miesto meditácie a nachádzania seba samého. Vlastný zmysel Dojó pre každého ozajstného cvičenca je aj dnes – stánok meditácie a koncentrácie, vážené miesto učenia, bratstva, priateľstva a vzájomného rešpektu.
Funakoshi vyjadril rozdiel medzi obyčajným človekom a človekom dó takto:
„Obyčajný človek po dosiahnutí 1 danu vyskakuje radosťou a kričí nad svojim úspechom. Po dosiahnutí 2 danu pozve všetkých príbuzných a známych a usporiada oslavu. Pri dosiahnutí sandan sa obyčajný človek motá po ulici a oslavuje svoj úspech vo veľkom. Človek „dó“ pri dosiahnutí 1 danu skloní hlavu, keď dosiahne 2 dan skloní hlavu a ramena. Keď je povýšený na sandan, hlboko sa skloní v páse a ticho ide okolo – dúfa, že ho nikto nespozná.“
Cieľom karatedó je zmeniť cvičenca v komplexnú, plne sa realizujúcu ľudskú bytosť, ako duševne, tak fyzicky, ktorá vie zmobilizovať všetky svoje zdroje a využiť všetky svoje voľné vlastnosti. Inak povedané, je to hľadanie plnosti existencie prostredníctvom boja a oslobodenia sa od potreby použitia lstí.
Filozofia sebaobrany spočíva v konaní. Konaní, ktoré nepovzbudzuje ani nevyprovokuje boj. Ak bojovať tak len k ochrane seba samého, alebo niekoho, kto je napadnutý.
Ak je karatedó užívané s nenávisťou stane sa „SATSUJINKEN“, zbraňou (mečom) smrti, ak so „spravodlivosťou v srdci“, stane sa „KATSUJINKEN“, zbraňou (mečom) dávajúcou život.
Na osvojenie si tejto filozofie sa treba učiť a zdokonaľovať v umení SHINJUTSU, umeniu duševnej kontroly.
„Je zbytočné udrieť, keď je boj vyhratý. Krutosť je udrieť, ak udrieť netreba.“
Funakoshi učil: Ak sa človek vyhne boju, vyhne sa akémukoľvek riziku a čo je hlavné, nezraní útočníka.
Etika vyžaduje sústredenie, zároveň vyzýva k pokore a pokora je známkou rešpektovania všetkého čoho sme súčasťou.
Človek nemusí cvičiť karate dlho, aby počul slovo REI. Študenti a učitelia sa často pri stretnutí, alebo pri začiatku uklonia, a povedia OSS. Ale čo presne to znamená?
Hovorí sa, že karate začína a končí s REI , ktorý znamená „rešpekt“, rovnako ako „zdvorilosť“. Inými slovami, REI je v poďakovanie za šťastie. REI je veľmi dôležité. Pre karatistu je jeho význam o to dôležitejší, že má skoncentrovať pozornosť cvičenca na začiatku cvičenia a zabrániť tak možným zraneniam. Zároveň je to prostriedok výchovy, ktorý ma naučiť zdvorilosti a rešpektu. Spôsob, akým sa prejaví rešpekt najviac, je ukloním. Študent sa ukloní učiteľovi a k triede. Oni sa tiež uklonia navzájom, než začnú spolupracovať na cvičení alebo zápasení. Sklonením sa pred a po zápase karatisti prejavia svoj vzájomný rešpekt. Koniec koncov, to vyžaduje odvahu a odhodlanie trénovať a zápasiť. REI počas vyučovania karate znamená, že študenti a učitelia oceňujú príležitosť učiť sa od seba navzájom. Ak zaobchádza so spolužiakom zdvorilo a s úctou, študent tiež uznáva, tvrdú prácu a disciplínu, každého kto sa venoval karate.
Aplikujte princípy REI do života mimo dojó, a máte jednoduchú etiketu. To je princíp REI.
V japončine je slovo OSS písané ako kombinácia dvoch znakov. Prvý znak znamená „tlačiť“ a druhý znamená „trpieť.“ Spoločne symbolizujú význam tlačenie, úsilie alebo vytrvalosť pozdĺž cesty (DÓ), pokiaľ sa prekonávajú problémy, bolesti a prekážky ktoré sa vyskytujú. Takže, OSS je potvrdením pozitívneho prístup, dobrej nálady a vytrvalosti. Na hlbšie a všeobecnejšej rovine by mohlo byť preložené ako „mať vieru“, v zmysle karate filozofie a cieľov. A konečne, to slúži ako pozdrav vyjadrenie rešpektu a priateľstva, japonský ekvivalent srdečného podania rúk.